Jedinečnosť používateľských adries, ktorú dnes poskytuje technológia IP, je dôležitá tak pre globálny internetový priestor, ako aj pre lokálne siete.
Každá adresa IP má dve časti: číslo siete a číslo hostiteľa. Na prístup na globálny internet nestačí interná adresa IP: vyžaduje sa externá adresa IP poskytnutá poskytovateľom.
Rôzne regióny majú svojich vlastných internetových registrátorov (RIR). Napríklad v Afrike je to AfriNIC a pre Severnú Ameriku je to ARIN. Regionálne RIR prijímajú veľké bloky adries od IANA a distribuujú ich poskytovateľom, ktorí zase vydávajú jedinečné IP adresy pripojeným používateľom.
Je dôležité pochopiť, že adresa IP nie je priradená jednému zariadeniu alebo smerovaču/smerovaču, ale všeobecnému sieťovému pripojeniu. Každý port smerovača teda môže mať svoju vlastnú IP a v koncovom uzle ich môže byť niekoľko: podľa počtu sieťových pripojení. Navyše, v izolovaných sieťach môže byť IP číslo ľubovoľne pridelené administrátorom – z poskytnutej databázy RIR čísel.
História vytvorenia protokolu TCP/IP
Vývoj a zlepšovanie protokolu IP je neoddeliteľne späté s históriou globálneho internetu. Všetko to začalo počítačovou sieťou ARPANET v roku 1969, ktorá zjednotila štyri oddelené vedecké centrá v Spojených štátoch amerických.
Sieť ARPANET bola uznaná ako sľubný smer av tom istom roku dostala vlastný server, ktorý bol nainštalovaný na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Počítačová technológia tých čias mala ďaleko od moderných počítačov: terminál obsluhujúci ARPANET mal iba 12 kilobajtov RAM.
V roku 1971 bol v Spojených štátoch vyvinutý prvý e-mailový program. V roku 1973 sa e-mailová technológia stala medzinárodnou a medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Nórskom boli vytvorené káblové spojenia. Na odosielanie listov na druhú pologuľu sa použil transatlantický telefónny kábel položený pozdĺž dna oceánu.
Do konca 70. rokov sa celosvetová informačná sieť využívala predovšetkým na odosielanie a prijímanie textových správ (listov), ako aj na reklamné korešpondencie a zverejňovanie oznamov v textovej forme (bez grafiky).
Za narodeniny protokolu IP sa považuje rok 1981, keď RFC 791 definitívne schválil štandardy pre jeho fungovanie. Pred zavedením týchto štandardov sa unikátne čísla prideľovali pripojeným zariadeniam a sieťam svojvoľne – bez centralizovaného riadenia a od roku 1981 vstúpil do platnosti jediný globálny štandard, zrozumiteľný pre počítačové systémy na celom svete.
V januári 1983 začal ARPANET fungovať cez TCP/IP a vytvoril názov Internet, ktorý sa používa dodnes. Odteraz je každá internetová adresa spracovávaná automaticky a obsahuje informácie o približnej polohe majiteľa. Preto sú od roku 1983 každému počítaču priradené dve adresy: digitálna a doménová.
Výhody TCP/IP
IP, ktorý bol predstavený v 80. rokoch 20. storočia, používa 32 bitov rozdelených do štyroch osembitových oktetov. Každý z nich je zobrazený v desiatkovej forme a je oddelený od susedných oktetov bodkou.
Vo všeobecnosti adresa IP vyzerá takto: 127.23.89.100. Prvé tri bity informácií v čísle IP sú definované ako trieda adresy: A, B, C. Každý z nich používa svoje vlastné oktety v identifikátore siete, čím sa znižuje možný počet hostiteľov vo vyšších triedach.
Výhody používania technológie TCP/IP:
- Všestrannosť použitia.
- Možnosť vytvárať prepojenia medzi heterogénnymi sieťami naprieč platformami.
- Možnosť opakovaného prenosu dátových paketov – orientované na spojenie.
- Zabránenie preťaženiu siete vrátane aditívneho/multiplikatívneho zníženia AIMD.
- Zisťovanie chýb výpočtom kontrolných súčtov údajov.
Hlavnou výhodou IP prepínania je globálna distribúcia siete a absencia jediného riadiaceho centra, ktoré by sa mohlo stať prekážkou v systéme. IP je zo svojej podstaty chránená pred preťažením a vždy využíva maximálnu šírku pásma sieťovej komunikácie.
K dnešnému dňu neexistuje žiadna alternatívna náhrada. Prepínanie IP je všadeprítomné nielen v počítačových systémoch, ale aj v telefónoch a televízii.
Zistenie adresy IP je veľmi jednoduché ─ bezplatná služba vyrieši tento problém za sekundu!
